Naša cesta zhrnutá v číslach. Prešli sme 770 km za 30 dní s výškovým prevýšením 30 000 metrov. Denne sme nachodili v priemere 27 km s batohmi vážiacimi plus-mínus 15 kg. Zodrali sme 3 páry topánok a 5 párov ponožiek. 21 nocí sme spali v stane pod šírym nebom. Dokopy sme zjedli 34 vifoniek, 56 horaliek a vypili 10 litrov kofoly. Počas cesty sme stretli 2 diviakov, 10 srniek, 46 kamzíkov a 1 medveďa. Zdolali sme 19 slovenských pohorí (Laborecká vrchovina, Ondavská vrchovina, Busov, Čergov, Šarišská vrchovina, Čierna hora, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Žiar, Malá Fatra, Strážovské vrchy, Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina a Malé Karpaty). Celé toto dobrodružstvo nás každého stálo cca 400 €.

Najdlhšia turistická magistrála na Slovensku, dlhá 770 km, vedie od Duklianskeho priesmyku na severovýchode krajiny až po hrad Devín pri Bratislave. Cesta kopíruje trasy, po ktorých sa počas Slovenského národného povstania pohybovali partizánske jednotky, a prechádza miestami, kde sa odohrali dôležité udalosti spojené s oslobodzovaním Slovenska v rokoch 1944 – 1945. Táto trasa je preto nielen fyzickou výzvou, ale aj cestou po dejinách a pamiatkach Slovenska.

Tak ako každý rok mali sme naplánované najrôznejšie cestovateľské dobrodružstvá po celom svete. Smutné je, že Slovensko v nich zahrnuté nebolo. Nepríjemná situácia spôsobená novým koronavírusom však v okamihu všetko zmenila. Spočiatku nám to bolo všetko ľúto. Ako budeme cestovať, keď sú hranice zatvorené?

Na celú situáciu sme sa pozreli z úplne iného uhla. Možno práve teraz je čas, keď sa máme spomaliť a ostať na chvíľku doma. Nemám na mysli ostať sedieť na zadku, ale vydať sa spoznávať krásu našej domoviny.

Minulý rok padlo zopár slov o Ceste hrdinov, že jedného dňa ju určite zdoláme, ale nikto nečakal, že sa na ňu vydáme tak rýchlo. Hlavne naše mamy nie. Dievča z mesta ide žiť 30 dní v lese, keď chytá panický záchvat z pavúka na záchode? Viete založiť oheň? Kde budete spať? Viete, čo máte urobiť, keď stretnete medveďa? To nemáte šancu zvládnuť. Všetci len neveriacky krútili hlavami a modlili sa, nech si tento šialený nápad rýchlo vyhodíme z hlavy.

Popravde aj ja som miestami pochybovala. Nikdy predtým sme neabsolvovali poriadnu viacdňovú túru. Teda týždeň pred SNPčkou sme išli na dvojdňový prechod Veľkofatranskou magistrálou, po ktorej som vyhlásila, že na viacdňovú túru už nikdy v živote nepôjdem.

Cesta hrdinov SNP bola obrovská životná skúsenosť, ktorú vrelo odporúčame každému dobrodruhovi. Ani sme len netušili, do akého šialeného dobrodružstva sa vrháme. Počas našej cesty sme si prešli kadečím. Tým lepším, ale nevyhli sme sa ani kritickým a náročným situáciám. Na mesiac sme vystúpili zo svojej komfortnej zóny. Spávali sme v stane, na lavičke, na zemi, ale opodiaľ latríny. Z môjho pohľadu je Cesta hrdinov SNP najmä o mentálnej sile. Nohy vládzu, ale treba o tom presvedčiť aj hlavu. Kráčali sme v silných búrkach, keď sme si museli siahnuť na svoje dno a nájsť v sebe silu a chuť pokračovať ďalej. Zažili sme aj neúprosné horúčavy, keď nám chýbala voda a jedlo a z posledných síl sme dokráčali k najbližšiemu motorestu, aby sme sa občerstvili. Počas celej cesty sme stretávali rôznych ľudí, ktorí dodávali našej ceste tie správne grády. Niektorí ľudia boli veľmi prekvapení, keď zistili, že kráčame 770 kilometrov naprieč Slovenskom, a naše dobrodružstvo opisovali ako veľmi zvláštny koníček. Iní ľudia boli na turistov – SNPčkárov zvyknutí a rovno nás vítali s naplnenými štamprlíkmi a prestretým stolom. O týchto zážitkoch sa viac dozvieš v pripravovaných príspevkoch, ktoré budú písané formou denníkových záznamov.